Sociálne siete, ako napríklad Facebook, Instagram a iné, v sebe skrývajú vysoké riziko návykového používania. Dôvodom je ich vplyv na fungovanie ľudského mozgu. Aktivujú totiž domény odmeňovania, čím vyvolávajú príjemné pocity a motivujú k opakovanému používaniu. V priebehu času sa tak môže vyvinúť závislosť, ktorá sa prejavuje nutkavým siahaním po obrazovke telefónov. V tejto súvislosti sa v posledných rokoch čoraz viac skloňuje fenomén zvaný FoMo, z anl. „Fear of Missing Out“. Ide o strach zo zmeškania. Je charakterizovaný nepríjemným pocitom, že nám niečo uniká napr. zážitok, informácia, společenská udalosť či príležitosť, ktorú majú ostatní, nie však my. Uvedený strach môže byť natoľko intenzívny, že ovplyvňuje naše správanie, rozhodovanie, vzťahy aj duševnú pohodu.
FoMo syndróm však nie je moderný výmysel. Z pohľadu psychológie ho můžeme vnímať ako prejav hlbšej potreby každého člověka, teda napr. byť súčasťou, patriť, byř v dianí, nezaostávať, nepremeškať. V digitálnom veku sa však táto potreba môže ľahko zmeniť na úzkosť, závislosť od technológií či chronickú nespokojnosť so sebou samým. Z psychologickej praxe si spomínam na mladú ženu, ktorý prišla do poradne s pocitmi únavy, stresu a vyhorenia. Priznala, že trávi hodiny denne na Facebooku, TikToku či Instagrame, kde sleduje životy iných, porovnáva sa, cíti sa menejcenná a neustále má pocit, že „nestíha žiť tak ako ostatní“. Hoci mala stabilnú prácu, priateľa, rodinu …jej vnútorný svet bol plný pochybností a frustrácie. Diagnostikovali sme u nej úzkostný stav spojený s FoMo, ktorý sa postupne podarilo zmierniť pomocou terapeutickej práce, psychoedukácie a zmeny životného štýlu.
„Môžeš robiť čokoľvek, ale nemôžeš robiť všetko …“ David Allen
FoMo, teda Fear of Missing Out, teda strach zo zmeškania sa môže dotknúť každého z nás. Nezáleží na veku, profesii ani životnej situácii. Môže sa prejaviť u študentov, rodičov, seniorov či úspešných profesionálov. Nie je hanbou ho zažiť. Dôležité je ho rozpoznať, pochopiť a naučiť sa s ním pracovať. V priebehu rokov psychológovia identifikovali rôzne podoby FoMo. Môže ísť o strach zo straty popularity, spontánnej reakcie, dôležitej informácie, výhodnej príležitosti či zaujímavej udalosti. Niektorí ľudia sa obávajú, že zanechajú zlý dojem, iní zas, že stratia kontakt s blízkymi alebo komunitou. Tieto obavy vedú k častej kontrole telefónu, neustálemu sledovaniu sociálnych sietí a k pocitu, že musíme byť stále „v obraze“.
FoMo sa tak stáva jedným z faktorov, ktoré môžu prispieť k rozvoju závislosti na digitálnych technológiách. Aplikácie nás neustále upozorňujú na nové správy, komentáre či udalosti. Nutkavá kontrola telefónu sa z pohľadu psychológie javí ako spôsob, ako zmierniť úzkosť, ako reakciu na strach, že nám niečo unikne. Tento mechanizmus však narúša našu schopnosť sústrediť sa, prerušuje aktuálne činnosti a znižuje efektivitu v práci či štúdiu. FoMo ovplyvňuje aj naše vzťahy. Prítomnosť telefónu pri rozhovore, večeri či spoločnom čase s blízkymi môže narušiť pozornosť a komunikáciu.
Výskumy ukazujú, že už len samotná prítomnosť mobilu na stole vedie k častejším kontrolám správ a k menšej ochote venovať sa partnerovi. Pohľad upriamený na obrazovku vyvoláva u druhého pocit ignorácie, izolácie a nezáujmu, čo môže viesť ku konfliktom a nespokojnosti vo vzťahoch. FoMo sa často prejavuje aj v noci. Pasívne scrollovanie pred spaním nám berie čas na oddych, narúša schopnosť relaxovať a zaspávať. Výsledkom je kratší a menej kvalitný spánok, čo sa následne odráža na našej psychickej aj fyzickej kondícii. Tieto kontrolujúce tendencie sa časom stávajú automatickými. Naučenými reakciami, ktoré si ani neuvedomujeme. FoMo nás tak nebadane oberá o prítomnosť, pokoj a schopnosť byť skutočne tu a teraz.
„Strach zo zmeškania je v skutočnosti strachom z toho, že nie sme dosť …“ Steven Furtick
FoMo je tichý spoločník mnohých z nás. Nebadane vstupuje do našich dní, ovplyvňuje naše rozhodnutia, nálady a vzťahy. Hoci vzniká v online prostredí, jeho korene siahajú hlboko do našej psychiky. Do našej ľudskej túžby …byť druhými prijatý, nezaostávať, byť in, „v obraze“. Je dôležité si uvedomiť, že tento strach nie je známkou slabosti, ale skôr výzvou k sebapoznaniu a k zdravšiemu vzťahu k sebe samému aj k svetu okolo nás. Práca s rizikami FoMo syndrómu spočíva najmä v uvedomení si vlastných potrieb, hraníc a hodnôt. Pomáha nám, keď sa naučíme vedome odpájať …od obrazoviek, porovnávania, tlaku či výkonu. Keď si doprajeme čas na skutočné „reálne“ zážitky, prítomnosť, rozhovory, stretnutia či čas na ticho. FoMo sa dá zvládnuť nie potlačením, ale porozumením.
Ak ste sa v tomto článku našli, vedzte, že nie ste sami. Dobrou správou je, že existujú cesty, ako sa z FoMo vymaniť. Cez rozhovory, stretnutia, edukáciu či malé každodenné rozhodnutia, ktoré vedú k väčšej slobode. V konečnom dôsledku nejde o to, aby sme stihli všetko. Ide o to, aby sme žili to, čo je pre nás skutočne dôležité. A to sa často nachádza mimo obrazovky. Teda v skutočnom živote, ktorý sa nedá zmeškať, keď sme v ňom prítomní😊 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
- Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308
Celá debata | RSS tejto debaty